Pýtate sa ma… O knižke, afirmáciách a príbehoch malej Dee 🤍

Odkedy vznikla knižka Nie si ZLÉ dievčatko a neskôr aj naše afirmačné kartičky, dostávam od vás množstvo otázok. Niektoré sa opakujú častejšie, iné ma prinútia zamyslieť sa nad tým, ako vlastne naše príbehy a pomôcky používame my doma. A tak som si povedala, že tie najčastejšie z nich zozbieram na jednom mieste. Možno medzi nimi nájdete aj tú svoju. 🤍

Od koľkých rokov je knižka vhodná?

Knižka Nie si ZLÉ dievčatko je vhodná pre detičky približne od 3 rokov. A má to veľmi jednoduchý dôvod. Presne v tomto veku totiž začala vznikať.

Dee mala tri roky, keď som si začala zapisovať naše malé každodenné situácie. Vždy, keď sa nám stalo niečo, čo vzbudilo jej alebo moju pozornosť, zostalo vo mne, rozosmialo nás, prekvapilo alebo prinieslo silnejšiu emóciu, zapísala som si to. Niekedy to bola jedna veta. Inokedy celý rozhovor. Situácia zo škôlky, z domu, z výletu alebo úplne obyčajného dňa. A neskôr som na týchto skutočných momentoch vystavala príbehy – s dialógmi, otázkami, emóciami aj rozuzlením.

Preto sú príbehy malej Dee autentické. Nevznikali za stolom s otázkou: „Čo by som teraz mala deti naučiť?“  Vznikali zo života. Snažila som sa ich zachytiť v ich detskej čistote a úprimnosti. Presne tak, ako ich Dee v danom veku prežívala. A možno práve preto sa v nich detičky tak často nájdu. 🤍

Je knižka iba pre dievčatká?

Vôbec nie. 😊

Áno, hlavnou hrdinkou je malé dievčatko Dee a názov knihy je Nie si ZLÉ dievčatko, ale situácie, ktoré zažíva, nemajú pohlavie. Strach, odvaha, kamarátstvo, pocit, že som niečo nezvládol, potreba prijatia, veľké emócie, pochybnosti o sebe či obyčajné detské huncútstva poznajú dievčatká aj chlapci. Dee je jednoducho dieťa. A jej príbehy sú príbehmi detstva.

Musím príbehy čítať v poradí?

Nemusíte.

Pokojne si každý večer prečítajte jeden príbeh od začiatku do konca. Ale rovnako môžete po knižke siahnuť podľa toho, čo práve doma riešite. Niekedy možno vaše dieťatko potrebuje príbeh o odvahe. Inokedy o kamarátstve, jedinečnosti alebo o pocite, že niečo nezvládlo. Knižka pre nás nikdy nemala byť „návodom na dieťa“. Skôr bezpečným priestorom, cez ktorý sa dá otvoriť rozhovor. Niekedy totiž deti oveľa ľahšie hovoria o tom, čo cítila Dee, než o tom, čo cítia ony samy. A od Dee sa postupne môžeme dostať až k ich vlastnému príbehu.

Kedy používať afirmačné kartičky?

Kedykoľvek. 🤍

Kartičky sú označené slniečkom ☀️ a mesiačikom 🌙, aby vám pomohli rozlíšiť, na ktorú časť dňa sa jednotlivé afirmácie prirodzene hodia. Ale vôbec sa toho nemusíte striktne držať. Pokojne po nich siahnite intuitívne – práve vtedy, keď máte pocit, že by vám mohli pomôcť zvládnuť konkrétnu situáciu,alebo otvoriť rozhovor s dieťatkom. Možno vám cestou zo škôlky povie niečo, čo sa počas dňa stalo. Niečo ho nahnevalo, zarmútilo alebo zneistilo. A vy mu poviete: „Porozprávame sa o tom doma v pokoji.“ A práve doma si môžete spolu vytiahnuť kartičku, ktorá s tým, čo prežilo, súvisí.

Kartičky pre mňa nie sú iba o tom, že si ráno povieme pár pekných viet pred zrkadlom. Sú pomôckou na zblíženie, pomenovanie a precítenie emócie, otvorenie rozhovoru, ale niekedy aj na odľahčenie situácie, ktorá je pre malé dieťa príliš ťažká.

Musíme afirmácie používať každý deň?

Nie.☺️

Nechcela som vytvoriť ďalšiu rodičovskú povinnosť, ktorú si budeme večer odškrtávať zo zoznamu. 😊 Sú dni, keď si s Dee povieme naše obľúbené afirmácie ráno pri česaní vláskov. Inokedy večer. Niekedy vytiahneme jednu konkrétnu kartičku a rozprávame sa pri nej oveľa dlhšie. A potom sú dni, keď po nich nesiahneme vôbec. Dôležitejšia ako pravidelnosť je pre mňa úprimnosť toho momentu. Afirmácia by nemala byť veta, ktorú dieťa bezmyšlienkovito zopakuje. Oveľa krajšie je, keď postupne pochopí, čo preň znamená.

Čo ak dieťatko nechce afirmáciu zopakovať?

Nenútila by som ho. Môžete ju povedať vy. Napríklad namiesto toho, aby dieťatko muselo povedať „Som odvážna,“ mu môžete povedať:

„Vieš čo? Ja si myslím, že si dnes bola veľmi odvážna.“

A porozprávať mu prečo. Pre mňa afirmácie nie sú o dokonalom opakovaní viet. Sú o slovách, ktoré sa k našim deťom dostávajú znova a znova – až sa možno jedného dňa stanú súčasťou toho, ako sa pozerajú samy na seba. Prezradím vám tajomstvo... aj Dee sa so mnou niekedy "hrá" a nechce povedať afirmáciu. Alebo jednoducho na to nemá náladu. V tom momente je pre mňa dôležité uistiť ju, že je to v poriadku. Verte mi, ona si všetko pamätá veľmi dobre. Hlavne ten pocit, aký cítila, keď ste jej dali priestor a pochopenie, že nemusí opakovať po vás. 

Sú kartičky iba na ráno a večer?

Vôbec nie.

Môžete si jednu pribaliť do kabelky. Položiť ju na nočný stolík. Vytiahnuť ju po škôlke. Použiť ju po náročnom dni, pred novou situáciou alebo vtedy, keď jednoducho cítite, že vaše dieťatko potrebuje počuť niečo pekné. Nemusíte používať všetky. Možno budete mať obdobie, keď sa budete stále vracať k jednej jedinej. A to je úplne v poriadku.

Je potrebné mať knižku aj kartičky?

Nie. Každé fungujú aj samostatne.

Ale spolu vytvárajú niečo, čo mám veľmi rada. Príbeh otvorí tému. Kartička ju môže preniesť do vášho vlastného života. Po prečítaní príbehu sa môžete porozprávať o tom, čo zažila Dee, opýtať sa dieťatka, či sa aj jemu/jej už niečo také stalo a potom si vybrať afirmáciu, ktorá s témou súvisí. Z rozprávky sa tak môže úplne prirodzene stať rozhovor o vašom dieťatku. Bez vypytovania. Bez poučovania. Bez tlaku.

A čo je vlastne cieľom celého projektu?

Možno práve toto je otázka, ktorú by som chcela dostať častejšie. 🤍 Nechcem rodičom hovoriť, ako majú vychovávať svoje deti. A nechcem deťom hovoriť, aké majú byť. Chcem vytvárať príbehy a malé pomôcky, ktoré nám pomôžu zastaviť sa pri nich, počúvať ich a rozprávať sa s nimi. Pretože za správaním, ktoré my dospelí niekedy rýchlo označíme ako „zlé“, býva často únava, strach, sklamanie, potreba pozornosti, veľká emócia alebo jednoducho detský svet, ktorému sme ešte nestihli porozumieť. A možno niekedy stačí namiesto: „Prečo si to zase urobila?“ skúsiť: „Povedz mi, čo sa stalo.“

Preto vznikla Dee. Preto vznikli jej príbehy. A preto vznikol celý náš malý svet. Pretože všetky deti majú niekedy aj ťažké chvíle. A stále sú to dobré deti. 🤍

Prečo používate spojenie „dobré“ a „zlé“ dieťa?

Pretože presne odtiaľ sa celý tento projekt začal. 🤍

„Buď dobré dievčatko.“
„Dnes si bola zlá.“
„Dobré deti toto nerobia.“

Sú to vety, ktoré mnohí z nás počúvali ako deti a ktoré sa niekedy úplne automaticky prenášajú aj do ďalšej generácie. Lenže čím viac som pozorovala Dee a jej detský svet, tým viac som si uvedomovala, akú obrovskú váhu môžu mať pre malé dieťa naše slová. Dieťa, ktoré urobí niečo nesprávne, nie je zlé dieťa. Môže sa zachovať nevhodne. Môže udrieť kamaráta. Môže niečo pokaziť, zakričať, neposlúchnuť, klamať alebo mať obrovský výbuch emócií. A samozrejme, našou úlohou, ako rodičov, je nastavovať hranice, vysvetľovať a učiť ho niesť zodpovednosť za svoje správanie. Ale je veľký rozdiel medzi vetami:

„To, čo si urobila, nebolo správne.“ a „Ty si zlé dievčatko.“

Jedna pomenúva správanie. Druhá pomenúva dieťa. A práve tento rozdiel stojí za názvom Nie si ZLÉ dievčatko. Nejde o to hovoriť deťom, že všetko, čo urobia, je správne. Ani ich chrániť pred dôsledkami ich správania. Práve naopak. Chcem, aby Dee vedela, že môže urobiť chybu, priznať si ju, ospravedlniť sa, napraviť ju a niečo sa z nej naučiť – bez toho, aby si ju spojila s tým, kým je. A preto používame aj afirmáciu „Som dobré dieťa.“ Nie v zmysle: Som dobrá, pretože vždy poslúcham. Ale:

Som dobré dieťa, aj keď mám niekedy ťažký deň.
Som dobré dieťa, aj keď urobím chybu.
Som dobré dieťa, aj keď sa ešte len učím pracovať so svojimi emóciami.
A keď urobím niečo nesprávne, môžem sa to naučiť urobiť nabudúce inak.

Možno práve toto je jedna z najdôležitejších myšlienok celého môjho projektu. Neoddeľovať deti na dobré a zlé. Učiť ich rozlišovať medzi tým, kým sú, a tým, ako sa v konkrétnej chvíli zachovali. 🤍